Umenie je v niečom podobné chameleónom – dokáže sa totižto neustále meniť. Samozrejme, nezvládne to samé od seba, vždy sa musí nájsť nejaký ten kreatívny človek, ktorý jeho hranice posunie zase raz o čosi ďalej. A to je super, pretože sa nám tak naskytá množstvo príležitosti kultúrne sa obohacovať.
Jedna takáto príležitosť prichádza až z ďalekého Iránu. Shirin Abedinirad sa inšpirovala starou perzskou architektonickou školou, ktorá v stavbách využívala zrakdlá, aby ich tak opticky zväčšila a dodala im ďalší rozmer. Vo svojej inštalácii Evokácia sa rozhodla umiestniť okrúhle zrkadlá do púšte, ktoré následné odrážajú modré nebesá a vytvárajú dojem akýchsi jazierok, oáz.
Poukazuje tak na trend neustáleho úbytku svetových zásob vody – a robí tak naozaj nezvyčajným, no nádherným spôsobom. Vo svojom prechádzajúcom projekte, Nebesá na zemi, pripevnil zrkadlá na schody, čím sa opäť postaral o nevšedný estetický zážitok.
Evokácia
Nebesá na zemi
